CEF 2016: antidotes to despair

Flag_of_Slovakia 100

From the 11th to the 13th November 2016, Project Forum hosted the 8th annual Central European Forum in Bratislava. This year’s edition looked at the troubling anti-democratic developments in the region and contemplated antidotes to despair, proposing progressive alternatives with which to move forwards.

Recordings of all of the Central European Forum debates can now be found below. Click on the ‘Recordings’ link and then browse through the days to watch the discussions from the Central European Forum 2016.

Theme / Programme / Locations / Organisers & sponsors / Recordings

Heart Website focused

About CEF 2016:

In 2009, the first Central European Forum in Bratislava marked the twentieth anniversary of the Velvet Revolution by looking back at the transition to democracy which had taken place over the previous two decades. The late President Václav Havel, a key driving force behind this process, was among the first cohort of distinguished guests who accepted our invitation to debate the question “whatever happened to democracy?”.

This issue may have sounded somewhat provocative at the time, whereas, today, it leaves many cold, as people across Central Europe appear to be losing faith in democracy. It is as if people can only recall the first part of Churchill’s famous adage – “Democracy is the worst form of government, except for all the others” – while ignoring the punch line. The world seems to have forgotten how much worse all the other options are.

However, the cornerstone of a democratic system can’t simply have vanished into thin air. The need for human dignity, freedom and solidarity still exists, it has only become increasingly difficult to find, masked as it is by a distorted form of desire to belong and submit to something which has been stifling calls for reason and empathy.

The French philosopher André Glucksmann dubbed this type of desire nihilist. He argued that we need to understand nihilism in order to successfully defend European civilisation from a range of nihilisms. We must stand as firm against the nihilism of terrorists, of movements full of young men cultivating hatred, as once against the nihilism of dictators and corrupt politicians. And, we must not forget to combat the nihilism of general indifference, which often emerges in the wake of these first two nihilisms.

Yet, what can do to stem these trends? The developments we have seen in Central Eastern Europe so far this year do not offer much hope. Citing the need to protect their populations from immigrants, governments in the region have isolated their countries from the rest of Europe, leaving other countries to shoulder the burden of the mass exodus of people from crisis regions. And, Central Eastern Europe has paid a fatal price for this isolation: the coarsening of public discourse, the rise of nihilism and growing popular support for parties and movements which have swept into parliaments throughout the region on a surge of fear.

Our common Europe now faces further similar surges unleashed by global upheavals of an economic, political and environmental nature. More and more people will be headed for our continent. At the same time, a barrier of alienation will keep growing between the citizens on the one hand and, on the other, institutions of liberal democracy which are no longer fit for purpose in a globally interlinked world and whose room for manoeuvre keeps shrinking.

“Never doubt that a small group of thoughtful, committed citizens can change the world.  Indeed, it is the only thing that ever has” said the great 20th century cultural anthropologist Margaret Mead. Opinion polls have shown that a terrifying number of Europeans have succumbed to a fear of the future. Yet, the large numbers of susceptible people do not necessarily reflect the full picture.

When things seem at their most hopeless we often say that hope is the last thing to die. However, sometimes hope can be the first thing to die, with everything else following suit. When the majority in a democratic society no longer believes in a chance of a democratic future, that chance will undoubtedly be lost.

“Action is the antidote to despair” claims Joan Baez, still a revered icon in our part of the world. And, in order to find the antidote to despair, we have to keep our eyes open and not let our view be distorted by fear. At the Central European Forum 2016, writers, scholars, journalists, activists and – unusually – politicians from all over Europe, shared their antidotes to fear with the public and recordings of all of the weekend’s debates will soon be made available on this page.

Recordings of all of the Central European Forum discussions are now online and you can watch them by browsing through our programme below.

Programme and recordings:

Click on the days below to access recordings of all the public debates

 

Liek na zúfalstvo

Stredoeurópske fórum 2016, 11.-13. Novembra 2016. Divadlo Astorka/Korzo’90 a Stará tržnica, Bratislava. Stredoeurópske fórum 2016 organizuje občianske združenie Projekt Fórum.

Téma / Program / Miesta / Organizácia a sponzori / Videá

Heart Website focused

Téma:

Stredoeurópske fórum v Bratislave sa začalo na dvadsiate výročie Nežnej revolúcie, bilanciou dvadsaťročnej premeny. Malo titul: Čo sa stalo s demokraciou? Odpovede na túto otázku s nami vtedy hľadal aj Václav Havel, jeden z inicátorov tohto projektu a jeden z prvých hostí Stredoeurópskeho fóra. Kým vtedy taká otázka znela dráždivo a trochu provokatívne, dnes už znie chladne: demokracia je tým, čomu väčšina ľudí v našej časti sveta prestáva veriť. Akoby z Churchillovej slávnej vety – demokracia je najhoršia forma vlády, ibaže všetky ostatné sú horšie – mala zostať len jej prvá časť a na pointu už nikto nemyslí: o čo horšie sa žije v čomkoľvek inom.

To, na čom každý demokratický systém stojí, však nemohlo len tak zmiznúť. Potreba ľudskej dôstojnosti, slobody a spolupatričnosti naďalej existuje, len už nie je jasné, kde ju hľadať. Je totiž prekrytá znetvorenou formou túžby niekam patriť a niečomu sa odovdzať, ktorá umlčiava požiadavky rozumu aj empatiu voči iným. Francúzsky filozof André Glucksmann nazýval túto túžbu nihilizmom. Tvrdil, že nihlizmus je tým, čo musíme poznať, aby sme pred ním mohli ubrániť európsku civilizáciu – tak pred nihilizmom teroristov, ako pred nihilizmom diktátorov, skorumpovaných politikov, nihilizmom hnutí plných mladých mužov, ktorí sa cvičia v zúrivosti k iným, ale aj pred nihilizmom všeobecnej ľahostajnosti. Čo môžeme proti nemu postaviť?

Pokiaľ ide o Strednú Európu, na medziročnej bilancii nie je nič, čo by vzbudzovalo nádej. Vlády nás v mene ochrany pred imigrantami izolovali od zvyšku Európy, ktorá čelí masovému úteku ľudí z krízových regiónov a cena za túto izoláciu je fatálna: zosurovenie spoločenského diskurzu, vzostup nihilizmu a náhly úspech strán a hnutí, ktoré vlna strachu vyniesla do parlamentu.

Spoločnú Európu teraz čakajú teraz ďalšie vlny spôsobené globálnymi otrasmi – ekonomickými, politickými, ekologickými. Na náš kontinent bude smerovať ešte viac ľudí. A zároveň bude rásť odcudzenie medzi občanmi a existujúcim systémom inštitúcií liberálej demokracie, ktoré nie sú uspôsobené na globálne prepojený svet, a ich manévrovací priestor sa zužuje.

“Nikdy netreba pochybovať o tom, že malá skupina aktívnych občanov môže zmeniť svet. V skutočnosti je to jediná vec, ktorá ho kedy menila.” To napísala veľká antrologička 20. storočia Margaret Mead. Strachu z budúcnosti v Európe dnes dáva zapravdu podľa prieskumov, volebných výsledkov a ľudových hlasovaní hrozivé množstvo Európanov. Ale počty ľudí náchylných s niečím súhlastiť, nie sú ešte celou realitou.

V situáciách, ktoré vyzerajú, že nemajú východisko, sa hovorí, že nádej umiera posledná. Býva to však práve naopak: nádej umiera prvá, a po nej už príde rad na všetko ostatné. Keď demokratická spoločnosť uverí, že demokracia nemá šancu, tak ju nepochybne nemá.

Musíme byť aktívni – to je protiliek na zúfalstvo, vyhlasuje Joan Baez, ktorá je práve v našej časti sveta veľkým symbolom. Aby sme sa dostali k protilieku na zúfalstvo, potrebujeme sa pozrieť okolo seba pohľadom neskresleným strachom.

Na Stredoeurópskom fóre 2016 budú v Bratislave európski spisovatelia, vedci, novinári, aktivisti, a výnimočne aj politici, ktorí chcú takéto pohľady ponúknuť. Pozývame Vás diskutovať o nich spolu s nimi.

Program a videá:

Locations / Miesta :

Organisers and sponsors / Organizácia a sponzori:

The Central European Forum 2016 has been organised by the NGO Project Forum in partnership with / Stredoeurópske fórum 2016 organizuje občianske združenie Projekt Fórum v spolupráci s partnermi:

the European Alternatives platform / Platforma European Alternatives

the Václav Havel LibraryKnihovna Václava Havla

the Artfórum bookshopKníhkupectvo Artfórum

the BRaK FestivalFestival BRaK

the NGO Česko-slovenské Mosty (Czech-Slovak Bridges) / Občianske združenie Česko-slovenské Mosty

the Not in Our City civic platform / Občianskou platformou Nie v našom meste

the European Network of Houses for Debate, Time to TalkCeloeurópska debatná sieť, Time to Talk

and a team of volunteers comprised of university students in Bratislava / a tím dobrovoľníkov, študentov bratislavských vysokých škôl

This year’s conference takes place with the generous support of / aktuálny ročník sa bude konať s podporou:

the European Commission – the Europe for Citizens ProgrammeEurópskej komisieprogramu Európa pre občanov

the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak RepublicMinisterstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

the ERSTE Foundation in Vienna / Nadácie ERSTE vo Viedni

the Bratislava Self-Governing Region / Bratislavského samosprávneho kraja

the Goethe Institut in Bratislava / Goetheho inštitútu v Bratislave

the Institut Français de SlovaquieFrancúzskeho inštitútu v Bratislave

the Embassy of the Kingdom of the Netherlands in SlovakiaHolandskej ambasády v Bratislave

and the Slovenská Sporiteľňa Foundation in Bratislava / Nadácie Slovenskej sporiteľne